Sikulský Pamätný Strediskový Centrum

Sikulovia mali v Uhorskom kráľovstve výnimočné postavenie: od stredoveku žili ako kolektívne šľachtické práva požívať môžuce, vojenskou službou povinné spoločenstvo na východných hraniciach Sedmohradska. Ich úlohou bolo strážiť hraničný systém a chrániť východné brány krajiny – nie ako profesionálna armáda, ale ako slobodné spoločenstvo s vlastnými vodcami a vnútorným právnym poriadkom.

Od 18. storočia, najmä za vlády Márie Terézie a Jozefa II., sa sikulská pohraničná stráž oficiálne začlenila do systému pohraničnej obrany Habsburskej monarchie. Vtedy vznikli sikulské pohraničné pluky, ako napríklad Sikulský pohraničný peší pluk (1762). Hoci mnohí protestovali proti zásahom štátu – slávna madéfalvianska tragédia (1764) bola toho dôsledkom – úloha pohraničnej stráže nakoniec na dlhý čas ovplyvnila organizáciu sikulských dedín, ich vzdelávací, náboženský a hospodársky život.

Sikulskí pohraničníci sa zúčastnili napoleonských vojen (napr. bitky pri La Rothière), revolúcie v rokoch 1848–49, ba dokonca aj prvej a druhej svetovej vojny. Ich história teda nie je len miestneho významu, ale je organickou súčasťou európskej vojenskej histórie.

História sikulskej pohraničnej stráže spája kolektívnu identitu so zodpovednosťou. Výstava nie je o boji, ale o komunitnom poriadku, sebazorganizovaní a vedomom národnom bytí. Táto forma spomínania nie je zameraná len na minulosť, ale vyjadruje aj záväzok voči budúcnosti – čo je obzvlášť dôležité v dnešnom globálne rýchlo sa meniacom svete, kde regionálne korene a vzory potrebujú opätovné posilnenie.

Centrum má aj pedagogický cieľ: pre školské skupiny organizuje múzejnopedagogické aktivity a organizuje aj komunitné podujatia.