Kishartyán

Osada je známa predovšetkým kamennou dierou nachádzajúcou sa v jej hraniciach. Jaskyňa vznikla v spodnom miocéne (Egri-Eggenburg) v pieskovci (Pétervására pieskovcová formácia) pozdĺž tektonických puklín, vrstvenia a rovin vrstiev v dôsledku mrazového zvetrávania, zrútenia, erózie a pravdepodobne deflácie, ako aj ľudského zásahu. V súčasnom stave pôsobí skôr ako umelá dutina než ako prírodný útvar. Jaskyňa je horizontálna, jednoposchodová a zvyčajne má štvorcový prierez. Skladá sa z troch až štyroch menších až väčších prepojených miestností, z ktorých väčšina je štvorcová a jasne tvarovaná ľuďmi. Pôvodné prírodné dutiny možno pozorovať pri vstupe a oknách, kde ich zaoblené, oválne tvary naznačujú ich pôvod. Miestni rozprávajú príbeh o veľmi bohatom, ale veľmi bojazlivom barónovi z neďalekého Karancsságu, ktorý sa so svojou milenkou dlhý čas skrýval v jaskyni, pretože sa bál vyzvať iného baróna na súboj. Jeho poddaní im v noci nosili jedlo. Zo svojho dobre chráneného, tajného úkrytu sa odvážil vyjsť až o niekoľko rokov neskôr, keď sa dozvedel o smrti svojho rivala. Pravdivosť tohto príbehu je neistá, ale je isté, že pôvodne úzka skalná dutina na strmom úbočí nad studňou v údolí nebola ľuďmi v dávnych časoch bezúčelne rozšírená na priestrannú obytnú jaskyňu na tomto výborne obrániteľnom a dobre ukrytom mieste. Je možné, že bola obývaná aj v praveku, ale určite bola obývaná v stredoveku. Pohodlne rozšírená dutina, ktorá mala v údolí pod sebou dobrú studňu poskytujúcu vodu, mohla v stredoveku slúžiť aj ako príbytok pustovníka. Obytná jaskyňa, situovaná ako hrad na strmom úbočí, určite poskytovala útočisko obyvateľom dediny počas tatárskych a tureckých vpádov. Od roku 1982 je jaskyňa v literatúre označovaná ako „Kőlyuk“. V literatúre sa objavuje aj pod rôznymi názvami: Kishartyáni Kőlyuk (Eszterhás 1988), Kő-völgyi-kőlyuk (Szathmári 1982), Kő-völgyi Kőlyuk (Eszterhás 1989), Kő-völgyi Hermit-jaskyňa (Eszterhás 1988), Kővölgyi Hermit-jaskyňa (Eszterhás 1989), Kő-völgyi-hermitjaskyňa (Eszterhás 1989) a Hermit-jaskyňa (Szathmári 1982).