Zrúcaniny hradu Szandavár

Hrad je prvýkrát písomne spomenutý v roku 1247. Jeho staviteľom bol pravdepodobne Šimon bán z rodu Kacsics, ale v druhej polovici 13. storočia už fungoval ako kráľovský hrad. Hrad Szanda mal relatívny význam až do konca 14. storočia, avšak v 15. storočí stratil svoj vojenský význam a počas tureckej nadvlády bol definitívne zničený. Odvtedy stojí ako zrúcanina, no jeho kamenné múry, bašty a poloha vytesaná do prirodzeného sopečného kužeľa dodnes fascinujú návštevníkov.

Výnimočnosť hradného vrchu nespočíva len v jeho historickom význame, ale aj v jeho geologických zvláštnostiach. Hradný vrch je tvorený andezitovým tufom, ktorý je výsledkom vulkanickej činnosti zo stredného miocénu. Kužeľovitý tvar vrchu predstavuje takmer dokonalú prirodzenú pevnosť a je jedným z reprezentatívnych geotopov územia Novohrad–Nógrád UNESCO Globálneho geoparku.

Oblasť je bohatá na flóru a vtáctvo, čo ju robí atraktívnou pre milovníkov prírody a pozorovateľov vtákov.

Hrad Szanda je dnes obľúbeným výletným miestom a patrí medzi významné atrakcie Novohrad–Nógrád Geoparku. Cieľom Geoparku je udržateľným spôsobom prezentovať geologické dedičstvo a kultúrne hodnoty regiónu. Hrad a jeho okolie slúžia ako geoturistická expozícia, ktorá prispieva k posilneniu identity regiónu a oživeniu miestneho turizmu.

Turistické chodníky vedúce k hradu sú dobre značené a na vrchole sa návštevníkom naskytne úchvatný výhľad: za jasného počasia je možné vidieť až po pohorie Mátra a Tatry.