Budúcnosť turizmu závisí od 3 slov – ale väčšina si to nevšíma

Článok spája tri témy do jedného balíka, pretože podľa autora spoločne tvoria „ľudskú stabilitu“ sektora. Odolnosť dnes už nie je luxus: COVID ukázal, že ak sa zastaví mobilita, zastaví sa aj turizmus – preto musí byť pripravenosť (hodnotenie rizík, scenáre, prevádzková flexibilita) súčasťou zodpovedného plánovania. Inklúzia tiež nie je len „dobrý úmysel“, ale základná požiadavka: diskusia už nie je o tom, či je dôležitá, ale o tom, ako sa stane normou každodennej prevádzky. A potom sú tu zručnosti: turizmus môže byť kapitálovo náročný (lietadlá, hotely, infraštruktúra), ale podľa článku je to v konečnom dôsledku ľudské remeslo – pozornosť, prepojenie, riešenie problémov, pohostinnosť. Autor zdôrazňuje, že aj napriek zrýchľujúcej sa automatizácii je toto tá časť, ktorú je ťažké nahradiť strojmi, a preto je rozvoj zručností dlhodobou konkurenčnou výhodou. 

Článok nie je idealistický: uznáva, že mnohí pociťujú úzkosť zmenami (technológie, spoločenské napätia, neistá „nová norma“). Zároveň však vidí turizmus ako zvláštny bod stretu: stojí na otvorenosti, výmene a mobilite, teda na silách, ktoré – ak sú dobre manažované – môžu zmierniť polarizáciu a posilniť spoločenskú súdržnosť. Kľúčom je, že na zmeny nie je potrebná osamelá adaptácia, ale spoločná dohoda o tom, čo bude „novou normou“, a na to sú potrebné platformové odborné priestory.

Jedna z najsilnejších častí je veľmi praktická: chrbticou turizmu sú MSP, ale práve ony majú najmenej času, ľudí a finančných rezerv na učenie sa metódou „skúsim–zlyhám–zlepším“. Ak je transformácia urgentná (digitalizácia, udržateľnosť, nové pravidlá, nové očakávania), MSP si nemôžu dovoliť tri-štyri slepé uličky. 

Podľa autora často nechýbajú dobré riešenia, ale fakt, že uviaznu v uzavretom, príliš technickom, príliš akademickom kruhu. Podnikateľ, ktorý vedie každodennú prevádzku, nebude čítať rozsiahle materiály, ani keď súhlasí s cieľmi. Preto je potrebný „preklad“: jednoduchšie formáty, zrozumiteľný jazyk a kanály, kde sú aktéri prirodzene prítomní. Sieť zosilňuje posolstvo, posolstvo privádza nových aktérov a noví prispievatelia zlepšujú spoločnú prácu.

Jazykový posun, ktorý článok zdôrazňuje, je veľmi poučný: keď namiesto „nadmerného turizmu“ používame rámcovanie „nevyvážený turizmus“, diskusia menej skĺzava do zjednodušujúceho konfliktu „návštevníci vs. miestni“. Dôraz sa presúva na podstatu diagnózy: často nie je problém samotný turizmus, ale koncentrácia – príliš veľký tlak na určitých miestach a v určitých obdobiach, po ktorých nasledujú dlhé obdobia nevyužitia. Ak je definícia presnejšia, riešenia sú jasnejšie (manažment, časové a priestorové rozloženie záťaže, regulácia, komunikácia). 

Ak by sme to mali zhrnúť do jednej vety: „mäkké“ témy udržateľného turizmu (zručnosti, inklúzia, pripravenosť) sú v skutočnosti „tvrdými“ konkurenčnými faktormi. V nasledujúcom období bude silný ten, kto:

• plánuje prerušenia dopredu a nereaguje chaoticky spätne (odolnosť),

• zavedie inkluzívnu prevádzku ako štandard, nie ako kampaňovú tému (inklúzia),

• rozvíja ľudské zručnosti, pretože autentický zážitok vzniká tam (zručnosti),

• poskytuje MSP krátke, zrozumiteľné a použiteľné riešenia, nie len stratégie,

• a komunikuje tak, aby „prechod“ neostal len dokumentom, ale stal sa dennou rutinou.

Zdroj: EU Tourism Platform – People of the Platform: putting skills, resilience and inclusion at the heart of tourism’s next chapter (13. januára 2026).