Cestovanie za SDG - objavovanie nového druhu turizmu

Cieľov OSN pre udržateľný rozvoj (Sustainable Development Goals – SDGs) je globálny rámec, ktorý stanovuje ciele na zlepšenie sveta do roku 2030: napríklad odstránenie chudoby, zníženie hladu, ochranu klímy, rovnosť pohlaví alebo zabezpečenie prístupu k čistej vode.

SDG sa týkajú všetkých oblastí života – vrátane turizmu. Cestovný ruch môže byť totiž nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov, alebo prekážkou, ak nie je správne organizovaný. Cieľom vedomého cestovania je vybrať si tú prvú možnosť. 

Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, tieto ciele sú úzko prepojené s turizmom. Počas cestovania človek robí rozhodnutia – o tom, kde sa ubytuje, čo bude jesť, ako sa bude prepravovať, koho podporí svojimi peniazmi a pozornosťou. Tieto rozhodnutia priamo ovplyvňujú, či cestovanie podporuje alebo ohrozuje tieto globálne ciele. „Cestovateľ založený na SDG“ teda robí rozhodnutia, ktoré sú v súlade s cieľom smerovať k udržateľnejšiemu svetu.

Cestovateľ, ktorý sa riadi cieľmi OSN pre udržateľný rozvoj, pristupuje k cestovaniu inak ako tradiční turisti. Jeho prioritou je, aby jeho rozhodnutia mali pozitívny vplyv na ľudí, životné prostredie a miestne komunity.

Vedome si vyberá napríklad ubytovanie, reštaurácie alebo programy, ktoré podporujú miestne podniky, čím znižuje ekonomické nerovnosti (SDG 8 – dôstojný hospodársky rast, SDG 10 – znižovanie nerovností). Dáva si pozor aj na svoj environmentálny dopad: vyhýba sa jednorazovým obalom, volí energeticky úsporné ubytovanie a pokiaľ je to možné, pohybuje sa pešo alebo verejnou dopravou (SDG 12 – udržateľná spotreba a produkcia, SDG 13 – ochrana klímy). Správa sa kultúrne citlivo, zaujíma sa o miestne tradície, zvyky a rešpektuje ich (SDG 11 – udržateľné mestá a komunity, SDG 16 – mier, spravodlivosť a posilnenie inštitúcií). Hľadá zážitky, ktoré podporujú sociálne začlenenie – napríklad rád navštívi miesta, kde znevýhodnení ľudia aktívne participujú na pohostinstve alebo vedení programov (SDG 5 – rovnosť pohlaví, SDG 10).

Takýto cestovateľ teda nezbiera len spomienky, ale vytvára skutočné hodnoty – svojimi individuálnymi rozhodnutiami prispieva k spravodlivejšiemu a udržateľnejšiemu svetu.

Podstatou cestovania podľa SDG je, že návštevník sa nesústredí len na svoje pohodlie, ale berie do úvahy aj sociálne, ekonomické a environmentálne dopady svojho cestovania. Napríklad, ak niekto býva na vidieckej ekofarme, kde varia z miestnych surovín (SDG 2 – Zero Hunger a SDG 12 – Responsible Consumption and Production), alebo kde prevádzkujú programy na podporu rovnosti (SDG 5 – Gender Equality a SDG 10 – Reduced Inequalities) a cieľom je aj vzdelávanie hostí (SDG 4 – Quality Education), takáto voľba podporuje zároveň miestnu ekonomiku (SDG 8 – Decent Work and Economic Growth), sociálne začlenenie (SDG 10) a ekologický životný štýl (SDG 13 – Climate Action).

Tento spôsob cestovania nie je o odriekaní, ale o tom, že svojimi voľbami môžeme pozitívne ovplyvniť svet – a pritom zažiť rovnako bohaté a nezabudnuteľné zážitky.

Turizmus založený na SDG nie je prospešný len pre návštevníkov, ale slúži aj ako kompas pre destinácie. SDG vytvárajú spoločný jazyk: poskytovatelia turistických služieb, rozhodovatelia aj návštevníci sa môžu odvolávať na rovnaké princípy.

To pomáha pri strategickom plánovaní, marketingu, žiadostiach o granty a zvyšuje transparentnosť vnútorného fungovania. Poskytovatelia a regióny, ktoré sa zapoja do systému, môžu komunikovať na základe jednotných hodnôt – a práve to bude čoraz viac očakávané zo strany vedomých cestovateľov.

Predstavme si cestovateľa, pre ktorého je dôležitá sociálna rovnosť. Jeho itinerár zahŕňa miesta, kde sa na pohostinstve alebo remeselných programoch podieľajú aj ľudia so zdravotným postihnutím, kde kaviareň prevádzkuje sociálny podnik a kde programy ponúkajú komunity, ktoré boli predtým z turizmu vylúčené.

Alebo si predstavme rodinu, ktorá si uvedomuje klimatické zmeny a namiesto lietadla si vyberie vlak, ubytuje sa v zariadení s fotovoltaickým vykurovaním a zúčastní sa miestneho programu výsadby stromov. Ich dovolenka nebude len spomienkou, ale skutočným príspevkom k lepšej budúcnosti.

Cestovanie podľa SDG nie je kampaň ani trend. Je to prístup, ktorý sa stáva prirodzeným pre čoraz viac ľudí. Uprostred zložitých výziev sveta čoraz viac ľudí hľadá zážitky, ktoré nie sú len pre nich – ale majú aj zmysel.

Otázka teda nie je, či cestovať. Ale: ako, kam a prečo?

Platforma I-DEST ponúka cestovateľom možnosť rozhodovať sa nielen na základe pocitov, ale aj konkrétnych údajov. Systém totiž poskytuje možnosť filtrovania na základe SDG: návštevník si tak môže označiť, že pre neho je najdôležitejšia napríklad ochrana klímy, podpora miestnych komunít alebo rovnosť príležitostí – a na základe toho dostane odporúčania na programy, ubytovanie alebo poskytovateľov služieb.

Toto všetko nie je len teória: I-DEST stavia všetky odporúčania na skutočných, meraných údajoch, ktoré miestni poskytovatelia zaznamenávajú prostredníctvom samohodnotenia a auditovaných procesov. Napríklad pohostinstvo, ktoré preukázateľne používa miestne suroviny, sa môže jasne prepojiť s cieľmi „Zero Hunger“ (SDG 2) alebo „Responsible Consumption and Production“ (SDG 12).

Cestovateľ tak môže cestovať s vedomím, že skutočne podporuje ciele, ktoré sú pre neho dôležité, a nerozhoduje sa len na základe marketingových posolstiev.