Sila vidličky: Ako cestovateľ ovplyvňuje svetové zásobovanie potravinami? (2. Cieľ udržateľného rozvoja)

„Slabé prepojenie medzi turistickým sektorom a miestnym poľnohospodárstvom vedie k tomu, že značná časť potravinových potrieb sa pokrýva dovozom, čo marginalizuje miestnych malých farmárov.” (UN Tourism)

Jedným z najväčších hriechov moderného turizmu je „homogenizácia jedálneho lístka“. Hotely po celom svete ponúkajú rovnaké hovädzie mäso, avokádo a lososa, čím nútia miestnych farmárov opustiť svoje pôvodné, odolné plodiny v prospech globálnych požiadaviek. Tento monokultúrny spôsob hospodárenia robí potravinovú bezpečnosť krajiny zraniteľnou.

Čo môžeš urobiť? Hľadaj zabudnuté, „škaredé“ alebo neznáme miestne suroviny (napr. proso, hľuzovité rastliny, divé byliny). Ak existuje dopyt po pôvodných odrodách, farmári majú dôvod udržiavať genetickú rozmanitosť, ktorá je v čase klimatických zmien hlavnou obranou proti hladu.

O tom sa hovorí málo, ale produkcia potravín je zodpovedná za 70 % globálneho využívania sladkej vody. Ak v krajine so suchým podnebím (napr. Jordánsko alebo Maroko) konzumujeme vodu náročné, dovážané potraviny alebo priemyselne produkované hovädzie mäso, v skutočnosti „exportujeme“ obmedzené miestne vodné zdroje na náš tanier.

Čo môžeš urobiť? Prispôsob sa miestnej ekológii! Vyberaj si jedlá, ktoré sa dajú pestovať aj pri miestnych zrážkových podmienkach. Tým nepriamo zabezpečíš, že miestna komunita bude mať dostatok vody na pestovanie základných potravinových plodín.

„Riešenie potravinového odpadu v pohostinstve nie je len technickou, ale aj politickou otázkou: presmerovanie prebytkov k tým, ktorí to potrebujú, je základným nástrojom v boji proti hladu.”  - uvádzajú odborné štúdie už v polovici 2010-tych rokov. 

Švédske stoly nie sú len estetickou otázkou, ale aj etickou. V rozvojových krajinách zvyšujú ceny potravín a odpad vytvorený turizmom vytvára dvojitý tlak na obyvateľstvo. Uvedomelý cestovateľ dnes vyhľadáva ubytovania, ktoré sledujú kuchynské straty pomocou umelej inteligencie (napr. systém Winnow).

Čo môžeš urobiť? Nielenže si všímaj svoj tanier! Opýtaj sa na ubytovaní: čo sa deje so zvyšným jedlom? Skutočne udržateľné miesta nevyhadzujú do koša, ale prostredníctvom miestnych sociálnych sietí (food bank) zabezpečujú, že energia sa dostane tam, kde je potrebná.

Agroturizmus nie je len o oddychu; je to ekonomický nástroj, ktorý umožňuje malým farmárom diverzifikovať svoje príjmy a odolávať tlaku na odpredaj.

„Agroturizmus zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní životaschopnosti malých fariem, pretože doplnkový príjem znižuje zraniteľnosť farmárov voči výkyvom cien na trhu a podporuje udržiavanie miestnych, tradičných potravinových systémov.” (FAO)

Čo môžeš urobiť? Zúčastni sa autentickej návštevy farmy alebo miestneho kurzu varenia! Namiesto sterilného programu veľkej cestovnej kancelárie hľadaj priame spojenie s farmármi. Tento príjem pomáha farmárovi, aby nemusel predávať svoju pôdu veľkým priemyselným investorom a mohol naďalej pestovať potraviny pre svoj región.