Sikulský Pamätný Strediskový Centrum

Sikulovia zaujímali výnimočné miesto v spoločnosti Uhorského kráľovstva: od stredoveku žili ako spoločenstvo s kolektívnymi šľachtickými právami, povinné vojenskou službou na východnom pohraničí Sedmohradska. Ich úlohou bolo strážiť pohraničný systém a chrániť východné brány krajiny – nie ako profesionálna armáda, ale ako slobodné spoločenstvo s vlastnými vodcami a vnútorným právnym poriadkom.

Od 18. storočia, najmä počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., sa sikulská pohraničná stráž oficiálne začlenila do systému pohraničnej obrany Habsburskej monarchie. Vtedy vznikli sikulské pohraničné pluky, napríklad Sikulský pohraničný peší pluk (1762). Hoci mnohí protestovali proti zásahom štátu – slávna madéfalvská tragédia (1764) bola dôsledkom tohto odporu –, úloha pohraničnej stráže nakoniec na dlhý čas ovplyvnila organizáciu sikulských dedín, ich vzdelávací, náboženský a hospodársky život.

Sikulskí pohraničníci sa zúčastnili napoleonských vojen (napr. bitky pri La Rothière), revolúcie v rokoch 1848–49, ba dokonca aj prvej a druhej svetovej vojny. Ich história teda nemá len miestny význam, ale je neoddeliteľnou súčasťou európskych vojenských dejín.

História sikulskej pohraničnej stráže spája kolektívnu identitu so zodpovednosťou. Výstava nie je o boji, ale o komunitnom poriadku, sebazorganizovaní a vedomom národnom bytí. Táto forma spomínania nie je zameraná len na minulosť, ale vyjadruje aj záväzok voči budúcnosti – čo je obzvlášť dôležité v dnešnom globálne sa rýchlo meniacom svete, kde regionálne korene a vzory potrebujú opätovné posilnenie.

Centrum má aj pedagogický účel: organizuje múzejnopedagogické aktivity pre školské skupiny a usporadúva komunitné podujatia.