Gastronomický turizmus a udržateľnosť v roku 2025: inšpiratívne príklady z medzinárodných trendov

Grécko sa v posledných rokoch pustilo do rozsiahleho rozvoja v oblasti gastronomického turizmu, ktorého kľúčovým prvkom bolo vytvorenie prvého národného destinačného manažmentu pre gastronómiu a vinárstvo (DMO). Táto organizácia postavila riadenie gastronomického turizmu v krajine na nové základy: namiesto propagácie sa zameriava na skutočný destination stewardship, teda prepojené a na udržateľnosti založené manažovanie oblastí, poskytovateľov a komunít. DMO vyvíja tematické trasy – zamerané na olivový olej, víno, med alebo syrovú kultúru – a zároveň na digitálnych platformách agreguje a štandardizuje ponuku. Za menej ako dva roky zapojilo do siete viac ako štyristo podnikov, čím vytvorilo národný ekosystém, ktorý posilňuje ruralitu, miestnych producentov, kvalitu a udržateľnosť.

V indickom štáte Telangana vznikol úplne nový prístup: jeden z prvých startup-akcelerátorov na svete špecializovaných na gastronomický turizmus. Model spočíva v tom, že gastronomický zážitok nie je vnímaný len ako turistický produkt, ale aj ako inovačná infraštruktúra. Program každoročne vyberá mladé podniky, ktoré dokážu vytvárať nové, udržateľné, digitálne alebo kultúrne hodnoty. Poskytuje im mentorské vedenie, kontakty na investorov a výskumné zázemie.

Súčasťou iniciatívy je Culinary & Cultural Passport, digitálny, gamifikovaný systém pre návštevníkov. Vedie hostí po tematických trasách, ktoré spájajú miestne chute, remeselné výrobky, príbehy a komunitné miesta. Návštevníci môžu zbierať body, odomykať aktivity a krok za krokom si vytvárať hlbší vzťah k miestnej kultúre. Model je plne založený na udržateľnom zážitku návštevníkov a na udržaní hodnoty v regióne.

Nový Zéland uplatňuje jeden z najpokrokovejších prístupov k udržateľnosti v turizme. Krajina podnikla radikálny krok, ktorý je vo svete jedinečný: rieke Whanganui, hore Taranaki a lesu Te Urewera udelila právnu subjektivitu. Tým sa prírodné prostredie nestalo len chráneným územím, ale rovnocenným „životným partnerom“, ktorého záujmy môžu byť právne chránené.

Kľúčovým prvkom riadenia turizmu je Tiaki Promise, ktorý od návštevníkov očakáva, že „sa budú starať o Nový Zéland“ – rešpektovať komunity, šetriť ekosystémy a zanechať pozitívnu stopu. Podniky sa môžu zapojiť prostredníctvom udržateľnostných štandardov. Príklad Nového Zélandu ukazuje, že gastronomický turizmus nemožno oddeliť od prírody: len tak možno pochopiť vzťah medzi krajinou, pôdou a potravinami.

V Nórsku vzniklo prepojenie gastronómie a prírody prostredníctvom dobrodružného konceptu Secret Supper Society. Podstata spočíva v tom, že hosťom sa GPS súradnice miesta odošlú až v deň udalosti, len niekoľko hodín pred večerou. Miesto môže byť jaskyňa, opustená pobrežná chatka alebo malá zátoka obklopená čadičovými stĺpmi.

Menu je vždy založené na surovinách zozbieraných v danom prostredí v ten deň. Večera je tak zároveň prírodným dobrodružstvom, komunitným rituálom a vysokou gastronómiou. Model ukazuje, že prekvapenie, príbeh a interakcia sú dnes rovnako dôležitou súčasťou gastronomického turizmu ako samotné jedlo.

V Taliansku sa v posledných rokoch objavila nová vlna „chef’s table“, ktorá stavia gastronomický zážitok na osobnom kontakte a pohľade do zákulisia. Napríklad Piazza Duomo Alba vytvorila elegantnú, oddelenú „immersive room“, kde hostia dostávajú jedlá a príbehy priamo od šéfkuchára. Milánska reštaurácia Ristorante Berton ponúka polouzavretú, jemne osvetlenú „Carrozza“ miestnosť pre intímny zážitok. Pepe in Grani v Kampánii víta hostí v malej miestnosti s vlastnou pecou, kde Franco Pepe osobne rozpráva príbehy svojich pízz.

Tieto zážitky nanovo definujú gastronomický luxus: menej hostí, väčšia pozornosť a osobný príbeh sa stávajú nositeľmi hodnoty.

V USA sa gastronomický turizmus čoraz viac opiera o komunitné rituály. Vznikajú tematické skupiny a komunitné priestory, kde jedlo predstavuje kultúrnu identitu aj spoločenské spojenie. Indigenous Food Lab odovzdáva vedomosti o pôvodných amerických jedlách prostredníctvom komunitného varenia a vzdelávacích programov. V New Yorku pop-up večere Babetown vytvárajú inkluzívnu komunitu, špeciálne pre marginalizované skupiny.

Tieto formy presahujú klasický „reštauračný zážitok“: účasť, spoločné varenie a rozprávanie príbehov premieňajú gastronómiu na spoločenskú sieť. Tento model je veľmi inšpiratívny pre destinácie, ktoré chcú udržateľný turizmus postaviť na komunitných základoch.

Oblasť Ogliastra–Barbagia na Sardínii je prvou identifikovanou Blue Zone na svete, kde za výnimočne vysokou dĺžkou života stojí miestna strava, komunitný život, pohyb a každodenný kontakt s prírodou. Tento región premenil toto dedičstvo na unikátny turistický produkt.

„Percorso dei Centenari“ je trasa vedúca cez dediny a krajinu, ktorá spája zastávky, komunitné priestory, záhrady a pramene – všetky miesta symbolizujúce dlhý život. Miestni poskytovatelia ponúkajú v rámci malých skupinových „longevity ciest“ kurzy varenia, zber byliniek, spoločné stolovanie a tradičné hudobné podujatia. Tento model je zároveň zdravotným turizmom, kultúrnym dedičstvom a na ruralite založenou udržateľnosťou.