

Jazerá, skaly, duchovia – 6 prírodných zázrakov v Transylvánii, ktoré musíš vidieť predtým, ako zomrieš
Hargita župa sa nachádza v srdci Východných Karpát, so svojimi hustými borovicovými lesmi, vulkanickými horami a rozprávkovými jazerami patrí medzi najrozmanitejšie prírodné oblasti Sedmohradska. Jej územie je bohaté na milióny rokov staré geologické formácie, kráterové jazerá svedčiace o sopkách, soľné krasové útvary a vápencové tiesňavy. Táto geologická rozmanitosť ponúka jedinečné možnosti na turistiku a vedomé, hodnotovo orientované objavovanie. Kto navštívi župu Hargita, nenájde len úchvatné krajiny, ale získa aj pohľad do minulosti formovanej z hlbín Zeme – a ak tieto poklady objavuje environmentálne uvedomelým spôsobom, môže sám prispieť k zachovaniu tohto regiónu. Teraz vám predstavíme šesť výnimočných miest, ktoré patria medzi prírodné poklady župy Hargita.
Korundská Špirálová hora – ložisko aragonitu a fosílií v Soľnej oblasti
Korundská Špirálová hora je 8-hektárová geologická rezervácia pri severnom výjazde z Korundu (Rumunsko), vo výške približne 643 metrov. Na tomto mieste sa nachádza najväčšie ložisko aragonitu v Rumunsku, ktorý je druhom karbonátu s kovovým leskom a považuje sa za polodrahokam. Oblasť je od roku 1980 chránená ako národná prírodná pamiatka.
Náučný chodník je dobre vybavený: návštevníkom pomáhajú zábradlia, lavičky a informačné tabule, aby sa mohli ľahko orientovať medzi fascinujúcimi geologickými javmi. Okrem aragonitových a kalcitových usadenín tu možno pozorovať aj fosílie „zamrznuté“ v kalcite, čo je jedinečná zaujímavosť.
(Foto: Visit Harghita FB stránka)

Hrad Rapsonné – legendárna kamenná pevnosť v horách
Jedna z najtajomnejších stredovekých ruín na území Sikulského kraja sa nachádza neďaleko Parajdu, na strmom lesnatom vrchu. Zvyšky pevnosti známej ako hrad Rapsonné sú ukryté medzi andezitovými skalami – machom pokryté múry, do zeme zapadnuté kamene a umelá nádrž na vodu rozprávajú o niekdajšej úlohe tejto pevnosti. Pravdepodobne bola postavená v 13. storočí a počas tatárskeho vpádu poskytovala útočisko miestnym obyvateľom. Po krátkom období však bola opustená. Príroda postupne prevzala kontrolu nad múrmi a dnes ruina, ktorá sa takmer spája s okolím, ponúka jedinečný zážitok.
K hradu sa viaže niekoľko legiend. Podľa niektorých príbehov bola Rapsonné víla alebo čarodejnica, ktorá si s pomocou čierneho kocúra a kohúta dala postaviť svoj hrad. Iné tradície ju spájajú s jej súrodencami, ktorí postavili aj ďalšie hrady v okolí. Najznámejší príbeh hovorí, že Rapsonné uzavrela dohodu s diablom, aby mohla chodiť na omše do Klužu: nad horami si dala postaviť magickú cestu, za čo diabol žiadal zlato z Parajdu a striebro z údolia. Rapsonné však diabla prekabátila, cesta zmizla, ale legenda pretrvala. V okolí ruín sa dodnes spomína aj Rapsonné ruža, ktorá prináša zvláštne šťastie tým, ktorí k hradu pristupujú s úctou. Miesto je prístupné udržateľným spôsobom, pešou túrou, kde ticho prírody a svet legiend očarí každého návštevníka.
(Kde kedysi stál hrad - Foto: Cazare Praid)

Jazero Gyilkos – jazero legiend
Jazero Gyilkos (Lacu Roșu) sa nachádza na úpätí tiesňavy Békás a jeho výnimočnosť spočíva v kmeňoch stromov, ktoré vyčnievajú z vody zaplavenej lesom. Vzniklo v roku 1838 v dôsledku náhleho zosuvu pôdy. Červenkastá farba vody je spôsobená sedimentmi, ktoré dažde splachujú z Veres-kő.
Ľudová legenda o vzniku jazera je tragická a mystická. Podľa príbehu mladé dievča menom Eszter uniesol tyranský zbojnícky vodca. Dievča sa modlilo k Bohu o záchranu, na čo sa nebesá rozhorčili: strhla sa obrovská búrka a zrútené hory pochovali aj únoscu. Na jeho mieste vzniklo jazero. Vyčnievajúce kmene stromov sú svedkami zničeného lesa a minulosti.

Tiesňava Békás – divoké srdce Karpát
Kaňon vyhĺbený potokom Békás je jedným z najznámejších prírodných divov Transylvánie. Charakterizujú ho 200–300 metrov vysoké skalné steny a kľukaté chodníky. Tiesňava Békás nie je len prírodnou atrakciou, ale aj obľúbeným cvičiskom horolezcov.
Tiesňava tvorí priechod medzi Moldavskom a Transylvániou a vždy sprostredkovávala obchodné a kultúrne spojenia. Okolitá oblasť pohoria Nagyhagymás je bohatá na endemickú flóru a faunu a je chránená ako biosférická rezervácia UNESCO.

Osamelý kameň – skalný obor nad lesmi
Jedna z najznámejších atrakcií pohoria Hagymás. Osamelý kameň (Piatra Singuratică) je 1608 metrov vysoký dolomitový masív, ktorý svojím charakteristickým tvarom vyniká už z diaľky. Je prístupný z tiesňavy Békás alebo z Nagyhagymás.
Svoje meno dostal podľa toho, že osamelo stojí ako strážca nad krajinou. Miesto je, samozrejme, spojené aj s legendou: podľa jednej z povestí tu v dávnych časoch stál na stráži sekelský bojovník, ktorý čakal na návrat svojich padlých druhov, no tí nikdy neprišli. Bohovia ho premenili na skalu, aby tam zostal ako večná pripomienka. Neďaleká horská chata je výborným miestom na oddych pre turistov.

Pramene Borsecu – vody života v objatí Karpát
Borsec leží v srdci pohoria Gyergyói a je známy viac ako 15 minerálnymi prameňmi. Pojem "borvíz" pochádza odtiaľto a odkazuje na šumivú vodu z týchto prameňov, ktoré sa na liečebné účely využívajú už od 16. storočia. Kryštálovo čisté vody, vďaka rôznemu minerálnemu zloženiu, sa odporúčajú na tráviace, obehové a pohybové problémy. V okolí mesta sú vybudované chodníky a pitné fontánky, ktoré umožňujú návštevníkom ochutnať vodu priamo z prameňov.
Borsec je dnes vzorom udržateľného zdravotného turizmu: dar prírody miestna komunita po stáročia využíva s úctou a návštevníci sa môžu do tejto tradície zapojiť zodpovedným spôsobom.
(Foto: https://statiuneaborsec.ro/)

Záverečné myšlienky
Týchto šesť prírodných divov nie je len vizuálnym zážitkom, ale aj cestou do geologických, kultúrnych a duchovných hĺbok Transylvánie. Či už ide o silu prírody (jazero Gyilkos, tiesňava Békás), vulkanickú energiu (jazero Szent Anna), alebo povznášajúce panorámy (Madarasi Hargita, Osamelý kameň) – tieto miesta vás budú znova a znova lákať späť.
Cestujme zodpovedne – Hargitská župa ukrýva mimoriadne citlivé prírodné poklady, preto všetkých návštevníkov vyzývame, aby dbali na ochranu chodníkov, rešpektovali životné prostredie miestnych obyvateľov a odniesli si so sebou len spomienky.

Ďalšie články
Zobraziť všetko-
3 Minúta
Čítať článok -
9 Minúta
Čítať článok -
5 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
5 Minúta
Čítať článok -
7 Minúta
Čítať článok -
5 Minúta
Čítať článok -
3 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
4 Minúta
Čítať článok -
6 Minúta
Čítať článok -
3 Minúta
Čítať článok -
1 Minút
Čítať článok -
2 Minúta
Čítať článok -
2 Minúta
Čítať článok -
3 Minúta
Čítať článok -
2 Minúta
Čítať článok