Viac než spomienka: čo a ako fotografovať počas ciest – eticky?

piatok 18. júla 2025 20:18

Fotografie z ciest zohrávajú dôležitú úlohu pri uchovávaní zážitkov. Dobre zachytený okamih môže znovu vyvolať atmosféru cesty, vôňu krajiny či spomienky na rozhovory. Zároveň však fotografia nie je len osobnou stopou, ale aj posolstvom: ovplyvňuje, ako iní vnímajú konkrétne miesto alebo komunitu. Preto sa pre uvedomelého cestovateľa stáva fotografovanie aj etickou otázkou. Nie je jedno, čo zachytíme – a ako to urobíme.

Fotografovanie ľudí: priorita rešpektu

(Súvisiace SDG: 10 – Zníženie nerovností, 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie)

Keď fotografujeme iných ľudí, najmä na miestach, kde sú kultúrne alebo spoločenské rozdiely výrazné, môžeme ľahko upadnúť do pasce, že ich vedome či nevedome objektivizujeme. Predavačka na miestnom trhu, starší muž na lavičke, dieťa na školskom dvore – všetci môžu byť lákavými témami, no nie je isté, že sa tak cítia aj oni sami. Uvedomelý cestovateľ v takejto situácii nevidí ako prvé „dobrý záber“, ale prítomnosť iného človeka a jeho dôstojnosť. Ak robí portrét, požiada o súhlas, prejaví gesto. A ak povedia nie, akceptuje to. Ľudská dôstojnosť nezávisí od toho, nakoľko je niekto „fotogenický“ alebo „zaujímavý“.

Fotografovanie kultúrnych a náboženských miest

(Súvisiace SDG: 11 – Udržateľné mestá a komunity, 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie)

Mnoho cestovateľov priťahujú chrámy, mešity, svätyne a iné duchovné miesta, ktoré sú výnimočné nielen z architektonického, ale aj kultúrneho hľadiska. Tieto miesta sú však často súčasťou živých, aktívnych náboženských komunít, kde ticho, sústredenie a rešpekt nie sú len očakávaním, ale vnútorným pravidlom. Prítomnosť fotoaparátu v tomto kontexte môže ľahko pôsobiť rušivo, najmä ak sa používa blesk alebo ak fotografovanie zatieni samotnú atmosféru miesta. Uvedomelý cestovateľ najprv pozoruje, pýta sa, zisťuje. Ak je fotografovanie povolené, robí to diskrétne, v súlade s atmosférou miesta – zameriava sa na ducha miesta, nie na seba.

Fotografovanie kultúrnych a náboženských miest

Zachytenie prírody: krajina, zvieratá, živý svet

(Súvisiace SDG: 13 – Ochrana klímy, 15 – Život na pevnine)

Fotografovanie krajiny, hôr, jazier, lesov a divokej prírody je takmer neoddeliteľnou súčasťou každej cesty. Príroda však nie je kulisou: chodník nie je len cesta, ale živé prostredie, kvetnatá lúka nie je len pozadie, ale súčasť ekosystému. Kvôli dobrému záberu odbočiť z cesty, vyrušiť vtáka alebo vstúpiť na citlivé územie môže spôsobiť dlhodobé škody. Pre etického cestovateľa je podstatou fotografovania prírody pokora: zachytáva niečo tak, aby pritom nenarušil jeho prirodzený poriadok. Náš vzťah k prírode – najmä v digitálnej ére – sa tak stáva skutočným, vnútorným spojením, nie len aktom fotografovania.

Zachytenie prírody: krajina, zvieratá, živý svet

Zodpovednosť zdieľania: digitálna etiketa

(Súvisiace SDG: 12 – Udržateľná spotreba a výroba, 11 – Udržateľné komunity)

Dnes už nezáleží len na tom, čo fotografujeme, ale aj na tom, ako to zdieľame. Vo svete sociálnych médií fotografie rýchlo začnú žiť vlastným životom a môžu skresľovať realitu. Zverejnenie „dokonalého okamihu“ často zatieni nuansy zážitku a vytvára falošné očakávania u iných. Navyše, zdieľaný obsah – najmä ak obsahuje označenie miesta – môže prilákať ďalšie masy na miesta, ktoré na to nie sú pripravené. Etický cestovateľ si uvedomuje tento vplyv a zdieľa svoje zážitky tak, aby bral ohľad nielen na svoje vlastné skúsenosti, ale aj na prijímajúce prostredie a komunitu. Osobný zážitok sa tak stáva spoločenskou zodpovednosťou.

Zodpovednosť zdieľania: digitálna etiketa

Fotografia ako spojenie – a ako čin

(Súvisiace SDG: 17 – Partnerstvá na dosiahnutie cieľov, 4 – Kvalitné vzdelávanie, 8 – Dôstojný hospodársky rast)

Napokon, aj fotografovanie môže byť nástrojom udržateľného turizmu. Fotografia, ktorá rozpráva skutočný príbeh, ktorá pomáha zviditeľniť miestne komunity, ktorá ukazuje dobrú prax – všetky tieto veci vytvárajú hodnotu. Fotoaparát nemusí byť len dokumentačným nástrojom, ale aj médiom na budovanie vzťahov: mostom medzi návštevníkom a miestom. Pre etického cestovateľa nie je fotografia len zachytením obrazu, ale účasťou – na procese, v ktorom nie je len divákom, ale aj zodpovedným účastníkom.

Najlepšie fotografie nie sú len krásne, ale aj úprimné, citlivé a rešpektujúce. Nech sa tvoje fotografie stanú viac než spomienkou – nech sa stanú spojeniami, rešpektom a malým krokom k lepšiemu svetu.