"

Turizmus v tieni klimatickej zmeny – poznatky z novej štúdie

Pred niekoľkými dňami bola zverejnená štúdia s názvom Tourist demand and destination development under climate change: complexities and perspectives, ktorá skúma súvislosti medzi turizmom a klimatickou zmenou. Autori na základe literárnych analýz a prípadových štúdií ukazujú, ako sa mení dopyt a ponuka a ktoré destinácie sú najviac ohrozené.

Extrémne poveternostné javy – vlny horúčav, lesné požiare, záplavy alebo nedostatok snehu – priamo menia cestovateľské návyky. Stefan Gössling a Daniel Scott  vo svojej štúdii uvádzajú, že turisti si čoraz flexibilnejšie vyberajú destinácie, sezóny sa menia a na hodnote získavajú miesta, ktoré ponúkajú bezpečnejšie a stabilnejšie klimatické podmienky.

Štúdia na príkladoch konkrétnych destinácií ukazuje, ako klimatická zmena robí rôzne turistické ciele zraniteľnými – od prímorských letovísk cez horské lyžiarske strediská až po veľkomestá – a zároveň slúži ako varovanie, že podobné výzvy môžu zasiahnuť aj iné destinácie.

Potápajúce sa ostrovy a zaplavené mestá

Zmiznú Maldivy?
Maldivy ležia na úrovni mora a hladina vody sa každoročne zvyšuje o priemerne 3,2 mm. V budúcnosti to môže viesť k zániku časti ostrovov – a pritom turizmus tvorí 30 % HDP krajiny.

Prežije Benátky záplavy?
Mesto lagún dnes každoročne postihuje v priemere 60 dní extrémnych záplav. Zatopenie slávnych námestí a ulíc nielenže komplikuje život miestnym obyvateľom, ale ohrozuje aj turizmus.

Zostane Karibik bezpečný?
Na Bahamách a Jamajke čoraz silnejšie hurikány často ničia hotely a turistickú infraštruktúru. Poistné náklady vzrástli o 20–30 %, čo odrádza mnohých investorov.

Potápajúce sa ostrovy a zaplavené mestá

Lyžiarske strediská bez snehu

Dá sa v Alpách lyžovať aj bez snehu?
Ľadovce v Chamonix sa za 30 rokov zmenšili o štvrtinu a v Zermatte je takmer isté, že do roku 2050 budú zjazdovky pod 1600 metrov bez snehu. Riešením je, že čoraz viac miest sa zameriava na letnú turistiku a cykloturistiku.

Aspen stratí svoju zimnú sezónu?
V americkom lyžiarskom raji je zimná sezóna už teraz o 30 dní kratšia ako v 80. rokoch. To spôsobuje každoročné straty v desiatkach miliónov dolárov a miestna ekonomika sa len ťažko prispôsobuje.

Lyžiarske strediská bez snehu

Horúce letá v mestách

Oplatí sa v lete ísť do Ríma alebo Barcelony?
V stredomorských mestách teploty počas vĺn horúčav stúpajú nad 40 °C. V Barcelone preto v letnej hlavnej sezóne prichádza o 10–15 % menej turistov. V Ríme situáciu zhoršuje nedostatok vody: spotreba vody turistami zvyšuje v najteplejších mesiacoch celkovú spotrebu mesta o 20 %.

Môže byť Kodaň mestom budúcnosti?
Dánske hlavné mesto je pozitívnym príkladom: jeho cieľom je byť do roku 2025 uhlíkovo neutrálnym. Vďaka cyklistickej infraštruktúre, ekologickému urbanizmu a udržateľným turistickým stratégiám sa stalo obľúbeným cieľom ekologicky uvedomelých cestovateľov.

Horúce letá v mestách

Vzájomné pôsobenie dopytu a ponuky

Prípadové štúdie ukazujú: tam, kde sa merateľne znižuje spotreba energie a vody a zapájajú sa miestne komunity, turisti radi míňajú peniaze a vracajú sa. Udržateľnosť dnes už nepredstavuje len morálnu, ale aj trhovú výhodu.

Potrebný je nový prístup

Výskum zdôrazňuje: rozvoj destinácií musí riešiť environmentálne, ekonomické a sociálne dimenzie súčasne. Budúcnosť turizmu závisí od flexibility, inovácií a spolupráce s miestnymi komunitami.

Štúdia jasne ukazuje: príklady ako Benátky, Maldivy, Chamonix, Aspen alebo Barcelona dokazujú, že klimatická zmena nie je vzdialenou hrozbou, ale každodennou realitou turizmu. Miesta, ktoré včas rozpoznajú zmeny a vybudujú dlhodobé udržateľné stratégie, zostanú konkurencieschopné.

Gössling, S., & Scott, D. (2025). Tourist demand and destination development under climate change: complexities and perspectives. Journal of Sustainable Tourism, 1–32. https://doi.org/10.1080/09669582.2025.2543953. LINK

Ďalšie články

Zobraziť všetko

Naši partneri